Vládna koalícia na čele s Robertom Ficom pristupuje k nadchádzajúcim voľbám s premyslenou volebnou stratégiou, ktorej hlavným cieľom je minimalizovať straty spôsobené prepadnutím hlasov menších strán. Kľúčovým prvkom tejto stratégie je koncentrácia síl do maximálne troch volebných blokov, čím sa má zabezpečiť efektívna konverzia voličskej podpory na parlamentné mandáty.
Uvažované rozdelenie vychádza z aktuálnych preferencií a potenciálu jednotlivých subjektov:
-
Variant A:
-
SMER + SNS
-
HLAS
-
REPUBLIKA
-
-
Variant B:
-
SMER
-
HLAS
-
REPUBLIKA + SNS
-
V oboch prípadoch ide o model, ktorý reflektuje volebnú realitu: ak jedna strana (napr. SMER) atakuje hranicu 20 %, tri bloky umožňujú optimálne rozloženie hlasov bez rizika ich prepadnutia. Viac ako tri bloky by už výrazne zvyšovali pravdepodobnosť, že niektoré menšie subjekty ostanú pod prahom zvoliteľnosti (5 %), čo by oslabilo celý tábor.
Táto stratégia nie je teoretická. Jej dôležitosť potvrdzuje fiasko Republiky v predchádzajúcich voľbách, keď sa samostatnou kandidatúrou nedokázala dostať do parlamentu, hoci bola relevantnou silou. Súčasné signály – ako rokovania medzi Dankom a Uhríkom či vyjadrenia Kaliňáka o možnej spoločnej kandidátke so SNS – naznačujú, že snahy o predvolebné spájanie sú v plnom prúde.
Analogická výzva platí aj pre opozíciu.
Ak liberálne a stredopravé strany chcú reálne uspieť, musia pochopiť, že len koordinovaný postup v troch silných blokoch môže zabrániť strate potenciálnych mandátov. Súťaž viacerých menších strán vedie v slovenskom volebnom systéme k fragmentácii a znehodnocovaniu hlasov.
Z pohľadu volebných výpočtov a reálnej šance na mocenský zisk je trojbloková stratégia najefektívnejším modelom pre obe strany politického spektra. Ak opozícia tento princíp nepochopí alebo ho ignoruje, riskuje rovnaký scenár, aký v minulosti postihol niektoré pronárodné sily. V konečnom dôsledku tak nebude rozhodovať len ideologická ponuka, ale aj matematická gramotnosť a schopnosť strategickej spolupráce.
Komentáre
0 komentár